Potom čo už tretí krát za posledné obdobie mi „lajt“ zhorel hrniec s jedlom v kuchyni, som si povedala, že asi by to chcelo trochu zamyslenia sa nad mojim „rýchlym prístupom k činnostiam“.

Dnes som mala skype s klientkou zo Slovenska. Opäť som bola vo svojej prúdiacej tvorivej energii, takže som úplne zabudla na to, že som si v rámci „efektivity a úspory času“ dala variť cícer (cz: cizrna). Samozrejme, že som to dala pecking systémom, to znamená- žiadne malé stupne zohrievania. Len preboha, aby som chvíľu nečakala na niečo.

Zbadala som sa až po nejakej chvíľke a tak som utekala do kuchyne, že čo sa mi tam deje. Ako som otvárala dvere, cítila som, že sa to opäť stalo! „Drobné“ prihorenie. Už som sa v tých milisekundách len pozastavila nad tým, že aké veľké škody budú.

Hrniec už bol odstavený a sporák vypnutý. Postarala sa o to spolubývajúca. Inak, nie však tá, čo je už na mňa takto zvyknutá a pre túto to bol trochu šok, že čo sa deje a vypeckovanie až do scenára zhoreného bytu (čo ma koniec koncov  inšpirovalo k zamysleniu sa a i k nadpisu článku) .

Prečo mám však potrebu tu opisovať moje nepodarky a „pochybenie“ ?


Ako som totiž poobede čistila hrniec a vyhodila všetok cícer, uvedomila som si, že moja rýchlosť a zamýšľaná efektivita ma nikam nedoviedla. Prirobila mi len zbytočné starosti. Som človek, ktorý má vyššiu hladinu energie a mám rada, keď veci proste „fičia“. Čo je skvelé pre moju prácu (pomáham ľudom naštartovať ich vlastné podnikanie), ale je to také efektívne v živote všeobecne? Naozaj mi prináša úžitok v každodennosti môj rýchly prístup? Len v tomto konkrétnom prípade som musela venovať čas vetraniu, čisteniu, zájsť do obchodu a kúpiť niečo iné a dať to variť…

Dnes na každom kroku počujete, ako sme len všetci hrozne zaneprázdnený, ako len nemáme na nič čas, nie sme k zastihnutiu, reagujeme oneskorene a práca, či biznis nás celkom pohlcujú…

Hmm… Nie je to už niekedy len póza?

Neni to len o tom, že konzum a bežný chod spoločnosti to od nás nejako tak chce?

Keď niekto povie, že je v pohode, pokojný a všetko zvláda, nevybaví sa nám hneď v hlave hláška: „Nóóó, tak tento nič nerobí…! Flákač!“

Celým týmto vstupom smerujem len k momentu zamyslenia sa a to:

„Naozaj nemáme čas tak, ako prezentujeme všade?“

„Nerobíme všetky činnosti len preto, aby sme ich robili?“

„Prináša nám rýchlosť našich krokov a činností naozaj ten želaný efekt?“

„Aby sme sa našej konzumnej spoločnosti hrdo otočili tvárou v tvár a povedali: ja robím 12 hodín denne, chodím na prípravku na biatlon,  farmárske trhy samozrejme tiež riešim, učím sa s deťmi, vozím ich po tisícpäťsto krúžkoch, som neustále v pohybe a mamu som videl naposledy naživo pred dvoma rokmi.“

Uvedený príklad berte s nadsázkou a skôr venujte aspoň dve minútky zamysleniu sa, ako to máte s časom vy.

Ja som tomu dala dnes 10 minút – toľko trvalo kým som vyčistila zhorený hrniec od cíceru.

Kattka Krajčovičová

 

 

Katarína Krajčovičová
Hovoriť slobodne názory i keď nie sú mainstream a momentálne sa nenosia. Inovovať nielen novými technológiami, ale vlastným mentálnym postupom a autentickou energiou, ktoré sa nechcú len zapáčiť okoliu, ale reálne vyjadrujú vlastnú "pravdu" jednotlivca. To je take "iné". Pre mňa je to iNNU-iCHi! Som lifehacker, praktický realizátor biznis nápadov, nadšenec neštandartnej krásy a spontánnej nekonvenčnosti.

BEZ KOMENTÁŘE

Zanechte odpověď